Latam lastovičí (Lathamus discolor)

                                                                                                                                                                                                                            Vložené 21.01.2020

Je to štíhly, pestrofarebný papagáj so stupňovitým chvostom a úzkymi ostrými krídlami pripomínajúcimi krídla lastovičky. Práve tento znak dal tomuto druhu meno. Systematické zaradenie tohto jediného príslušníka svojho rodu je dodnes predmetom sporov. Taxonómovia ako K. Russ a H.
E. Wolters ho zaradili medzi loriovité, naproti tomu J. M. Forshaw a T. Arndt medzi papagájovité - tribus Platycercini.

Malý zobák so slabo viditeľným zárezom, štetcový jazyk, zdvojený žalúdok, pohyby  a spôsob života poukazujú na príbuznosť s loriami, naproti  tomu anatomické znaky ako štruktúra lebky, tvar nadnozdria, ako aj priečny svetlý pásik na spodine krídel, hlasové prejavy, či početnosť znášky s papagájmi ploskochvostými. Zaujímavosťou je, že práve na Slovensku bol odchovaný kríženec s neofemou ozdobnou ako výsledok „záletného“ samca latama páriaceho sa nielen so svojou samicou, ale aj so samicou neofemy ozdobnej, ktorú v spoločenskej voliére    „zanedbával“ jej vlastný partner.   
 
 Dospelý samec.                                              Latam lastovičí má spodinu krídiel
                                                                         červenú s priečnym bielym pásikom.                           

Opis: Samec  je celkovo zelený na spodných partiách svetlejší. Čelo, brada, hrdlo a predné líca červené, uzdička a obruba červených lícnych plôch zlatožlté, príušie modrasté, temeno tmavomodré. Ohyb krídla, ramená a vnútorné ramenné  krovky tmavočervené, ručné krovky, veľké krídlové krovky modré, vonkajšie ručné letky tmavomodré, bledožlto lemované, okolie kloaky a spodné chvostové krovky červené, niekedy so žltými hrotmi, stredné chvostové  perá tmavo hnedočervené s modrými 
hrotmi, krajné chvostové perá tmavomodré, hnedočerveno lemované. Dúhovka bledožltá, zobák rohovinový, nohy hnedasté. Samica sa sfarbením podobá na samca, má však bledšie žltú uzdičku a spodné chvostové krovky bledšie červené so zelenými alebo žltozelenými hrotmi. Mláďatá sú sfarbené matnejšie, dúhovka tmavá, zobák oranžový. Mladé samčeky majú spodné chvostové krovky červené so zelenými hrotmi, mladé samičky sú zelené s ojedinelými červenými pierkami.                                                                                                                                

Pôvod a spôsob života

Latam lastovičí obýva ostrov Tasmánia a niektoré okolité ostrovčeky. Jeho biotopom sú eukalyptové lesy. Práve nektár z kvetov eukalyptov druhu Eucalyptus globulus je hlavným zdrojom potravy a miestom, kde nachádzajú hniezdne dutiny. Je to typický vták hniezdiaci v kolónii a na jednom strome môže byť obsadených aj viacero hniezdnych dutín. Vo voľnej prírode patrí medzi ohrozené druhy, čo spôsobuje ničenie jeho prirodzeného prostredia a zdomácnené škorce lesklé (Sturnus vulgaris), ktoré sú ich hniezdnymi konkurentmi. Taktiež zalietavajú do ovocných sadov, kde dokážu napáchať nemalé škody. V Tasmánii sa vyskytujú iba počas hniezdenia (august až december). Potom sa zhlukujú do kŕdľov a prelietajú cez Bassov prieliv na svoje zimovisko do Južnej a Juhovýchodnej Austrálie. Na zimovisku často vytvárajú  spoločné kŕdle s lori pižmovými (Glossopsitta concinna) a lori malými (Glossopsitta pusilla). Tu sa živia prevažne semenami, bobuľami, ovocím a hmyzom.


             
            Latamy lastovičie pochutnávajúce si na kukurici           Latam lastovičí miluje ovocie.
            v mliečnej zrelosti.

Moje skúsenosti

Latama lastovičieho som po prvýkrát videl v roku 1989 na výstave Exota Olomouc. Bol vystavený jediný exemplár ako veľká vzácnosť. Po druhýkrát som sa s týmto druhom stretol v roku 1998 v Holandsku na burze v Zwolle, kde bolo ponúkaných azda sto, väčšinou mladých jedincov. U nás sa vtedy choval len ojedinele. Viac sa na Slovensku začal rozširovať až po roku 2000, kedy sa začal pravidelne odchovávať.

Ja ich chovám latamy od roku 2004 a nasledujúci rok som dosiahol ich odchov. Spočiatku som choval dva páry v jednej voliére, ale znášky od obidvoch párov boli neoplodnené. Potravu síce vždy prijímali spoločne, ale v blízkosti hniezdnych búdok sa neustále hašterili. Odchov sa podaril až po rozdelení párov do samostatných voliér. Chovám ich v celoročnej murovanej voliére, kde vnútorná časť má rozmery 180x85x200 cm a vonkajšia výletová 330x85x220 cm (výška). Vnútorná časť je vybavená osvetlením, s možnosťou vykurovania. Tú počas silných mrazov temperujem, aby nezamŕzala voda. Počas dňa ich aj v zime vypúšťam do vonkajšej výletovej časti, kde môžu pobudnúť podľa ľubovôle. Aj keď ide o menší druh papagája, je to výborný letec a nedostatok pohybu mu spôsobuje tučnotu. Lieta veľmi rýchlo s obdivuhodnou presnosťou. Nikdy sa mi nestalo, že by narazil do steny voliéry.


            
          Pätnásťdňové mláďa.                                                        Dvadsaťštyridňové mláďa.

Je to druh, ktorý dokáže zahniezdiť v ktorúkoľvek ročnú dobu. Jeho sexuálnu aktivitu môžeme ovplyvniť dĺžkou svetelného dňa, vyššou teplotou a zložením krmiva. Hniezdne búdky môžeme nechať zavesené po celý rok. Niektoré samičky v nich nocujú. Ako hniezdnu búdku používam dutý kmeň s vnútorným priemerom 20 cm, výškou 45 cm a vletovým otvorom o priemere 6 cm. Zahniezdili mi však aj v nižšej búdke. Pred hniezdením sú vtáky veľmi pohyblivé, veľa lietajú a samičky neustále prehrabujú podstielku v búdke. Ako podstielku používam práchnivé drevo. V žiadnom prípade neodporúčam rašelinu.

Samce samice často kŕmia. Kŕmenie je veľmi komické. Samec sa najskôr mierne ukloní, potom poskočí, kývaním hlavou samicu kŕmi. Samec počas tohto obdobia často vypiskuje. Jeho hlasové prejavy sú veľmi rozmanité a každý samec píska inak. Často napodobňuje hlas iných vtákov (napr. rozely alebo drozda). Samce s obľubou lezú do búdok za samicami, často ich vyženú von a vzápätí naženú dnu. Okrem toho sa niekoľkokrát denne pária. Dĺžka pohlavného aktu je asi 70 sekúnd. Až do znesenia prvého vajíčka samica podstielku neustále prehrabuje a upravuje si v nej hniezdnu jamku. V podstielke býva aj niekoľko pierok, ktoré si samica natrhá z vlastného tela. Znáška pozostáva z 3 až 5 vajec, ktoré samica znáša každý druhý deň a na znášku zasadá už od znesenia prvého až druhého vajca.
Samica sedí na znáške sama 20 dní. Počas inkubácie je samcom kŕmená mimo hniezdnej búdky. Mláďatá sa liahnu postupne a pri odchove piatich mláďat som mal vekový rozdiel medzi najstarším a najmladším mláďaťom až 9 dní. Na 8. – 10.  deň mláďatá obrúčkujem obrúčkami s vnútorným priemerom 4,5 mm. Počas pobytu mláďat v hniezde odporúčam aspoň štyrikrát podstielku vymeniť, pretože býva mokrá a zapácha. Po asi 35 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdnu búdku a sú rodičmi ešte asi 14 dní kŕmené. Už po štyroch dňoch môžeme pozorovať ako žerú ovocie. Suché semená začnú žrať často až po mesiaci. Samostatné mláďatá môžeme ponechať vo voliére spolu s rodičmi aj pokiaľ sa rozhodnú znova hniezdiť.
Dospelá samica.

                                                                                                   



Latamy lastovičie kŕmim instantným krmivom Lori od firmy VERSELE-LAGA, ktoré rozmiešam v asi 30 °C teplej vopred prevarenej vode (1 kávová odmerka na 0,5 dl vody). Ďalej podávam zmes suchých semien (proso, lesknic. a, nahý ovos, ľan, niger, pohánka, trocha semenca a len veľmi málo pásikavej slnečnice), senegalské proso v klasoch, naklíčené zrniny, obilniny, slnečnicu a kukuricu v mliečnej zrelosti, konáriky bazy čiernej, agátu a ovocných stromov s kvetmi (pozor na postreky). Samozrejmosťou v jedálnom lístku je aj ovocie a zelenina (jablká, hrušky, čerešne, mirabelky, mrkva, uhorka, paprika, cuketa). Veľmi milujú okrúhle piškóty namočené v bylinkovom čaji osladenom medom. Nesmieme zabudnúť na grit, sépiovú kosť a dostatok vody na kúpanie. 

                                                            
Dôležité upozornenie! Latamy lastovičie sú veľmi náchylné na otravy. Už kŕmenie polozrelými obilninami či kukuricou, ktoré rastú na pôde kontaminovanej napr. splaškami, môžu latamy     Chovný pár, v popredí samec.
usmrtiť.

Ľuboš Pavlech

Kálnica